Kde bolo, tam bolo...alebo skôr ako nám bolo (v Poprade) ...
Nedeľa, 11. október 2009. Hmm, a je to tu! Derby! Po 7 rokoch tu máme extraligu, po 7 rokoch tu máme derby. Spišská Nová Ves – Poprad. Dalo by sa to nazvať veľký bratovražedný súboj. Reklamu na tento zápas sme urobili celkom slušnú, a tomu aj zodpovedal počet duší, ktorí sa na výjazde zúčastnil. Ale najprv pekne po poriadku...
Je tesne po poludní a so zmiešanými pocitmi sa obliekam, beriem doklady, šál a ponáhľam sa na autobus. Na zastávke v Smižanoch sme už taká pomenšia partia a živo diskutujeme. Totižto, tento výjazd bol od začiatku sprevádzaný nejakými problémami. Najprv sme chceli viac lístkov, no nepochodili sme, a tak sme sa museli uspokojiť s počtom 180. Potom sa vyskytli nejaké problémy so zabezpečením ochrany v Poprade, no stále sme pevne verili, že to nakoniec bude fajn. Bzučo je celý zúfalý, ľudia mu volajú ako zmyslov zbavení, chtiac ísť do Popradu. Do domčeka, kde už sedí niekoľko skalných, prichádzame niečo okolo druhej, do odchodu zo Spišskej ostáva necelá hodina a pol. Moc času nám teda nezostáva, a tak po predchádzajúcich skúsenostiach s veľkými výjazdmi(Kežmarok), sa dávame okamžite do práce. Pečiatky lietajú ako na bežiacom páse, rozdeľovanie do autobusov je v plnom prúde a čoraz viac eur „štrngá“ v Bzučovom vrecku. Medzitým chalani dokončujú transparenty a my, s blížiacim sa odchodom, sme stále nervóznejší. Prečo tí ľudia neprídu skôr? Autobusy sú už „ready“ a my zapisujeme posledných ľudí. Približne 15:45 to uzatvárame a hor sa do autobusov, do Popradu, v počte kusov 170. Premiéru máme v tom, že po prvý krát s nami cestuje rodinka s deťmi a je to aj pre nás veľké zadosťučinenie. Do Popradu prichádzame niečo pred pol 5, a nič nenasvedčuje nejakým nepríjemnostiam. Síce, sme čakali väčšiu pozornosť od domácich usporiadateľov, ale všetko ide ako po masle. Pribehujú ešte zábudlivci, ktorí pravdepodobne zmeškali autobus v SNV. Trochu nás zaráža, že sa nás do rovnakého vchodu tlačí niekoľko stoviek fanúšikov, nielen novoveských. Hneď po vstupe na zimák a do sektoru nám domáci fanklub dáva najavo, čo si o nás myslí, no my len jedným uchom dnu a druhým von. Vytiahneme naše 2 transparenty – „Domáci sektor“ a „Nás urazia iba inteligenti“ a začíname fandiť. Sektor je brutálne preplnený, a tak z hokeja toho moc nemám. Na zvláštny tvar sektora, ktorý nám viditeľne nevyhovuje, doplácame niekoľkými nevydarenými skandovačkami, ale po čase si zvykáme a ideme na plné obrátky. Na vulgárne pokriky „prudko inteligentného“ popradského fanklubu odpovedáme iba ironickým potleskom, prípadne klasickým „Ejha, fíha, ale toto?!“ Hokejisti nás odmeňujú za priazeň víťazstvom 3:2.
Každý vie, čo sa odohralo po zápase, a tak je myslím zbytočné sa už k tomu vracať. Jediné, čo môžeme je vyslovenie jedného veľkého PREPÁČTE všetkým zúčastneným, zvlášť už spomenutej rodinke, dievčatám, a ostatným, ktorí si museli zážitok Poprad „odskákať“. Bohužiaľ, nebola to naša vina, a snažili sme sa urobiť všetko pre to, aby výjazd prebehol bez problémov, no ako sa ukázalo, v niektorých oblastiach ešte stále vedie demencia nad inteligenciou...
Pevne veríme, že tento výjazd ešte viac posilní vzťahy medzi novoveskými fanúšikmi a stretneme už na ďalšom výjazde.
-ake požič,take ....